Úloha milosrdenstva v deň súdu

Dnes mi padol do oka verš z Listu Jakuba 2:13: „Lebo súd [bude ]nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu.“

A ako nám hovorí List Židom 9,27: „A jako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd“

Tiež 2. list Korinťanom 5,10: „Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či [bolo ]dobré či zlé.“

VŠETCI sa postavíme pred Kristovým súdnym stolcom. Neexistujú žiadne výnimky a rozsudok bude vynesený podľa našich skutkov, či už dobrých, alebo zlých. Viem, že mnohí ľudia majú problém, keď počujú o súde. „Viera,“ hovoria, „ma zachránila a ja sa nebudem musieť postaviť pred žiadny súd.“ „Môžem žiť tak, ako chcem, rovnako ako všetci ostatní, bez milosrdenstva alebo lásky k svojim blížnym, ale keďže ‚verím‘, na tom nezáleží,“ dodávajú. Ale môj priateľ, záleží na tom! Lebo, jednoducho povedané, viera bez skutkov milosrdenstva a lásky je mŕtva, neexistujúca, prázdna, falošná a teoretická. Takáto falošná viera nikoho nezachráni. Pavol nám to hovorí a Jakub nám to hovorí tiež:

Galaťanom 5:19–21
„A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva.“

Jakub 2:14-18
„Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť? A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu, A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží? Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe. Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov.“

Všetci teda budeme stáť pred súdnou stolicou Kristovou, jeden po druhom, a tam sa odhalia naše skutky. Nie naše teologické vedomosti, naše štúdium Biblie ani verše, ktoré sme sa naučili naspamäť. Tieto veci nezáležia. Sú prostriedkami k cieľu, nie samotným cieľom. Čítam Bibliu nie preto, aby som ju opakoval ako papagáj, ale aby mi pomohla lepšie žiť kresťanský život. Veď aj farizeji mali teologické vedomosti! Rovnako ako kňaz a levita, ktorí v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi narazili na cestovateľa zbitého lupičmi a ponechaného na ceste na smrť. Ale im to nijako nepomohlo. Namiesto toho, aby preukázali milosrdenstvo svojmu polomŕtvemu blížnemu, prešli okolo neho! Nechali ho zomrieť! V ich srdciach sa nič nepohlo! A aký to malo význam, že boli kňazmi alebo levitmi? Alebo že prinášali obete? Alebo že dávali desiatok z toho, čo mali? Toto im povedal Kristus:

Matúš 23:23
„Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože dávate desiatky z máty, z kôpru a kmínu a opustili ste to, čo je ťažšieho v zákone, súd, milosrdenstvo a vernosť; toho bolo treba činiť a tamto neopustiť.“

Spravodlivosť, MILOSRDENSTVO a viera – to sú závažnejšie veci, tie najdôležitejšie, vtedy aj dnes. Sú nemenné a trvalé. A opäť náš Pán hovorí:

Matúš 9:13
„Lež iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.“

A opäť v tom istom evanjeliu, keď sa obracia na tých istých ľudí:

Matúš 12:7
„A keby ste boli poznali, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť, neboli by ste odsúdili nevinných.“

Boh túži po milosrdenstve. A milosrdenstvo, ak sa vrátime k Jakubovi, bude našou obhajobou na súde. Kto preukázal milosrdenstvo, tomu to bude hovoriť v prospech v deň súdu. Ako nám hovorí aj apoštol Peter vo svojom prvom liste:

1. list Petrov 4:8
„Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“

Milosrdenstvo je prejavom lásky. Nemôžete preukázať milosrdenstvo, ak nemilujete. A nemôžete milovať a byť bez milosrdenstva! Láska teda zakryje množstvo hriechov. Milosrdenstvo víťazí nad súdom! Ale ak nie je milosrdenstvo, potom ani súd nebude milosrdný! Ako nám náš Pán ešte raz povedal:

Matúš 6:14–15
„Lebo ak odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí aj vám váš nebeský Otec; ale ak [vy ]neodpustíte ľuďom ich pokleskov, neodpustí ani váš Otec vašich pokleskov.“

Bude vám odpustené, ak odpustíte. Ak ste preukázali milosrdenstvo, bude preukázané aj vám. Všetci zomrieme a potom príde súd. Všetci budeme stáť pred Kristom, aby sme prijali odmenu podľa toho, čo sme urobili. A aj keby sme urobili niečo zlé – čo je absolútne isté –, ale preukázali sme milosrdenstvo našim blížnym, a aj keby sme mali veľa hriechov, ale mali sme v sebe lásku, preukázali sme milosrdenstvo nášmu blížnemu, neprešli sme okolo a nenechali sme raneného zomrieť, ale obviazali sme mu rany, zdvihli sme ho a pomohli sme mu – potom tieto skutky budú hovoriť v náš prospech a zakryjú naše chyby. Zrušia súd; spôsobia, že prestane existovať. Práve v tomto zmysle chápem Ján 5:24:

„Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“

Kto nebude čeliť súdu? Ten, kto počúva Božie slovo a „verí“ v neho iba intelektuálne, mentálne, bez toho, aby ho uvádzal do praxe? Nie! To nie je ten, koho má Pán na mysli. Jasne to vyjadril:

Matúš 7, 21–27
„Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov vyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti! Každého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. A spustil sa lejak, a prišly rieky, a zavialy vetry a oborily sa na ten dom, a nepadnul, pretože bol založený na skale. A každý, kto čuje tieto moje slová a nečiní ich, bude pripodobnený človeku bláznovi, ktorý vystavil svoj dom na piesku. A spustil sa lejak a prišly rieky, a zavialy vetry a zavadily o ten dom, a padnul a jeho pád bol veliký.“

Nie je to teoretická, intelektuálna „viera“, ktorá nám dáva večný život, ale aktívna, živá viera, ktorá sa prejavuje v činoch – viera, ktorá teda plní Božiu vôľu. Ten, kto skutočne verí tým, že koná Božiu vôľu – a láska a milosrdenstvo sú samotným jadrom Jeho vôle –, ten, áno, nebude čeliť súdu. Pre neho bude v ten deň milosrdenstvo pýchou a súd nad ním nebude mať žiadnu moc. Teoretická viera, ktorá existuje len v mysli a nie je sprevádzaná láskou a milosrdenstvom, jednoducho nie je vierou. A pre tých, ktorí nepreukázali milosrdenstvo, bude aj súd nemilosrdný! Nerobme si v tomto ohľade žiadne ilúzie.

Kráčajme teda, moji bratia a sestry, s milosrdenstvom a láskou voči našim blížnym a vnímajme každý deň ako príležitosť na to, aby sme si na nebeskom účte pripísali ďalšie vklady milosrdenstva a lásky. Lebo ako nám povedal náš Pán:

Matúš 5:7
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dojdú milosrdenstva.“